Neistota v ľuďoch a nedôvera v ľudí

• pramení z neschopnosti rozumieť ich náladám, emóciám... – všetkému čo robia a ako sa správajú, pretože sa to stále mení a priamo to nesúvisí s tým, čo je možné vidieť. („Darmo sa pozerám, aj tak tomu nerozumiem: vždy, keď mi mama obula červené topánky, išli sme k babke, prečo dnes, keď ideme do obchodu mám tiež obuté červené topánky? Ako sa v tom mám vyznať?“. „Keď mama číta knižku, tečú jej z očí kvapky vody. Prečo keď číta knižku ocko, krivia sa mu ústa a vydáva čudné zvuky?“. „Už veľmi dlho nosím moju obľúbenú, mäkučkú bundičku s dlhými rukávmi a kapucňou. Dávam si na hlavu aj kapucňu a vyťahujem zips až celkom hore, aby som cítil tú mäkkosť aj na krku, na ústach a na vlasoch tiež. Prečo mi dnes mama odrazu chce dať tričko bez kapucne, v ktorom mi krk ofukuje vzduch a na ruky mi páli slnko? Ja chcem svoju bundičku!“).