Zvláštny spôsob hry a trávenia voľného času

•  vyplýva z neschopnosti predstaviť si to, čo na prvý pohľad nie je jasné – ako sa dá hrať s tou malou plastovou postavičkou, ktorá má mrkacie oči, čudné chlpy na hlave, niečo zastrčené v ústach a štyri pohybujúce sa valčeky, ktoré sú k tomu celému pripojené? Keď to padne na zem, začne to škriekať... Že je to bábika, ktorá je napodobeninou malého, živého bábätka, s vláskami a cumlíkom v ústach, že má krásne nožičky a ručičky, ktoré sú skoro také, ako u živého bábätka, že dokonca plače a stíchne, keď sa pohojdá, to na bábike nie je vidieť. To vníma len dievčatko, ktoré nemá autizmus a nikto mu nemusí ukazovať, ako sa s bábikou hrať. Autistické dievčatko sa hrá podľa toho, čo sa s bábikou dá robiť a je to jasne zistiteľné: opakovane jej otvára a zatvára  prstami oči, vyberá a vkladá cumlík do úst, hádže bábu o zem a pri plači si zakrýva uši. Podobne hra s autíčkami: bežný chlapček vie a netreba ho to učiť, že hračkárske autíčko je skoro také, ako to veľké, ktorým ho vozia rodičia. Má dvere, ktorými môže nastúpiť panáčik a sadnúť si na miesto šoféra, môže krútiť volantom, ako naozajstný šofér. Autíčko má dokonca trúbu, na ktorú chlapček zatrúbi, ak mu niekto príde do cesty a otvárací kufor, do ktorého sa dá naložiť náradie a rezerva, ktoré v každom poriadnom aute musí byť! Autistický chlapček si otočí autíčko kolieskami nahor a donekonečna nimi krúti. Ak sa náhodou rozozvučí trúba, zľakne sa a beží od autíčka preč.