Formy autizmu

Ako bolo spomínané už na začiatku, rozlišujú sa rôzne formy autizmu:

• Psychogénny autizmus sa prejavuje hlavne poruchami komunikačnej schopnosti s príznakmi emocionálneho chladu a chýbajúcej iniciatívy. Ako príčina sa predpokladá silné zanedbanie. Po intenzívnej náklonnosti sa emocionálne obmedzenia väčšinou rýchlo vyrovnajú.

• Somatogénny autizmus je spôsobený ťažkými poškodeniami mozgu. Pred objavením antibiotík sa toto ochorenie často vyskytovalo ako následok zápalu mozgu. Nápadným symptómom somatogénneho autizmu je nedostatočná schopnosť nadväzovať kontakty, ktorá sa ešte zosilňuje izolovaním sa od prostredia.

• Pri Aspergerovom syndróme sa prvé symptómu objavujú po druhom až treťom roku života. Najdôležitejším základným symptómom tejto poruchy je obmedzená schopnosť postihnutých nadväzovať kontakty, pretože však nastupuje až v predškolskom veku, nie sú poruchy medziľudských vzťahov väčšinou tak silne pôsobivé ako pri Kannerovom syndróme, ktorý sa objavuje skôr. U detí, ktoré trpia na Aspergerov syndróm, je vývin reči síce spomalený, ale nie je väčšinou narušený. Mnoho detí sa dokonca vyznačuje dokonalou rečou v gramatike aj pri výbere slov. Deti však majú sklon k samovrave, nápadnej melódii reči a počúvajúcemu sa prispôsobujú tak málo, že komunikácia je väčšinou narušená. Postihnutí bývajú často priemerne alebo nadpriemerne inteligentní, napriek tomu často mávajú ťažkosti pri učení. Dôvodom pre to je ich nedostatočná pozornosť a tendencia nechať sa rozptyľovať vlastnými spontánnymi nápadmi. Mimoriadne pozoruhodné sú aj nezvyčajné záujmy týchto detí. keď sú konfrontované s pravidlami. Na požiadavky alebo na obmedzenia reagujú často výbuchmi zúrivosti a majú sklon k bezohľadnému presadzovaniu svojej vôle, a to bez humoru. Deti bývajú pri svojich pohyboch často skutočne nešikovné, čím je nedostatočná aj reč tela.

• Pri Kannerovom syndróme sa symptómy objavujú už v prvých mesiacoch života. Deti sa už v dojčenskom veku vyhýbajú očnému kontaktu, nevítajú svojich rodičov a nevyhľadávajú žiadny telesný kontakt. Kým pri Aspergerovom syndróme vnímajú autisti svojich blížnych ako niečo rušivé, zdá sa, že deti s Kannerovym syndrómom svojich blížnych nevnímajú vôbec. Vekom nie sú tieto sociálne narušenia tak nápadné, deti však takmer nie sú schopné nadväzovať kontakt s inými deťmi. Schopnosť nadväzovať kontakt s inými ľuďmi je obmedzená na niekoľkých blížnych, ale i tu pretrváva nedostatočná schopnosť vcítiť sa do pocitov iných. U postihnutých sú už veľmi skoro zjavné komunikačné ťažkosti. Mnohé deti, ktoré trpia na Kannerov syndróm, vytrvalo a tým istým spôsobom kričia, takže je pre rodičov len ťažko rozoznateľné, čo je dôvodom ich kriku. Deti sa dajú utíšiť len veľmi ťažko. Asi polovica detí nikdy nenadobudne zmysluplnú reč, ale aj u iných týchto detí sa reč vyvíja len pomaly a je silne narušená. Deti sú pri používaní reči silne orientované na seba a často hovoria skôr na protistojaceho človeka, akoby sa mali s ním rozprávať. Správanie sa týchto autistických detí pri hre je charakteristické tým, že sa zaoberajú vecami bez ohľadu na svojich spoločníkov. Od stredného detského veku sa objavuje zaoberanie sa výlučne železničnými traťami, cestovnými poriadkami, vzormi a pod. U väčšiny postihnutých je silne podpriemerne vyvinutá inteligencia a siaha až do oblasti duševného postihnutia. Najmä u týchto detí je nápadný silný sklon k opakujúcim sa pohybom (hlavne krúživé pohyby rukou a hýbanie rukami ako pri ovievaní sa), deti sa často aj sami zraňujú tak, že sa pohryzú alebo si udierajú hlavu.

Rozlišovanie Kannerovho a Aspergerovho syndrómu je otázne; je možné, že Aspergerov syndróm predstavuje len relatívne miernu formu autizmu u skutočne inteligentných detí.