Predpodklady a príčiny
Psychologické aspekty
Dlhú dobu sa vychádzalo z toho, že pri vzniku autizmu zohráva rozhodujúcu úlohu správanie matky. Predpokladalo sa, že rodičia - a najmä matka – reagujú na svoje dieťa odmietavo, a dieťa sa preto stiahne do vlastného sveta, v ktorom je chránené pred sklamaniami a zraneniami. Medzičasom sa toto vysvetlenie stalo neprijateľným. Jednak nemohlo byť dokázané, že sa rodičia autistických detí vyznačujú osobitým chladom alebo odmietaním, jednak sa symptómy často objavujú už v rannom dojčenskom veku, čo poukazuje skôr na biologické príčiny. Okrem toho sa ponúka otázka, či predpokladané osobitnosti rodičovského správania nie sú skôr následkom než príčinou poruchy dieťaťa.
Pri vzniku psychogénneho autizmu sa však ďalej predpokladá, že naň vplývajú psychické faktory. Predpokladá sa, že pri existencii autistickej predispozície vedú k prepuknutiu poruchy permanentné emocionálne frustrácie a extrémne zanedbávanie. Typické je, že symptómy psychogénneho autizmu (narušená schopnosť komunikácie, emocionálna ľahostajnosť) rýchlo miznú pri intenzívnych a dlhotrvajúcich prejavoch náklonnosti.
Aj keď nie sú presné príčiny autizmu doteraz celkom objasnené, vychádza sa dnes hlavne z biologicky podmieneného vzniku.
Genetické faktory
Skutočnosť, že blízki príbuzní autistov majú zvýšený sklon k autistickým alebo autizmu podobným symptómom, hovorí za to, že pri vzniku autizmu zohráva dôležitú úlohu dedičnosť. Štúdie tak ukázali, že pravdepodobnosť, že pri jednom autistickom dvojčati bude postihnuté aj druhé dvojča, je veľmi vysoká. U jednovaječných dvojčiat je táto pravdepodobnosť cca. 95,7 % u dvojvaječných dvojčiat 23,5 %. Aj u súrodencov autistických detí, ktoré netrpia autizmom, boli zistené častejšie nápadnosti ako sú poruchy vývinu reči a duševné deficity.
Biochemické nálezy
U mnohých autistov bola zistená zvýšená hladina serotonínu, ktorá sa vyskytuje aj u detí s duševným postihnutím. Mimo toho reaguje imunitný systém niektorých autistických detí na túto telu vlastnú látku obrannou reakciou. Niektorí postihnutí vykazujú nápadnosti týkajúce sa aj dopamínu a noradrenalínu. Porucha hospodárenia s týmito látkami sa zohľadňuje pri objasňovaní problematického sociálneho správania, nedostatkoch záujmu a problémov s učením autistických detí.
Neurologické faktory
Pri vyšetrení autistických detí boli v niektorých prípadoch zistené narušené vzory vĺn mozgovej činnosti a znížené prekrvenie mozgu. Metódami, ktoré umožňujú zobrazenie mozgu, bolo dokázané, že u časti autistov sú nedostatočne vyvinuté určité oblasti mozgu. Oblasti a funkcie mozgu, u ktorých bolo zistené isté narušenie, súvisia s vývinom sociálneho správania a reči. Rozsah mozgových zmien, zdá sa, súvisí so závažnosťou symptomatiky. U asi 30 % dospelých, ktorí v detstve vykazovali ťažké autistické symptómy, sa okrem toho vyskytujú epileptické záchvaty. Ak matka počas tehotenstva ochorie na rubeolu, je riziko, že sa u dieťaťa vyvinú autistické symptómy, oproti normálnemu priebehu tehotenstva zvýšené asi o desať násobok. Pri ochoreniach ako sú zápaly mozgu a mozgových blán, ktoré vedú k poškodeniu centrálneho nervového systému, sa môžu následne objaviť poruchy, ktoré sú podobné autizmu.
Symptómy a klinické formy
Symptomatika sa pri autizme prejavuje v závislosti od formy rôzne a postihuje rôzne oblasti:
Narušenie medziľudských vzťahov
U autistických detí často pozorujeme, že si nie sú vedomé existencie alebo pocitov iných ľudí. Stáva sa tak, že autistické dieťa nespozoruje napr. žiaľ svojej matky a nereaguje naň. Ak sú autistické deti smutné, väčšinou nevyhľadajú útechu, alebo nevedia svoju túžbu po úteche primerane vyjadriť. Na rozdiel od zdravých detí je nápadné, že autisti takmer nič nenapodobňujú, takže napr. neopätujú ani zakývanie na rozlúčku. Do hrania zapájajú postihnutí iné osoby len zriedka. Schopnosť autistických detí nadväzovať priateľstvá je celkovo veľmi narušená.
Narušenie komunikácie a fantázie
Mnoho autistických detí sa nedorozumieva ani verbálne ani rečou tela. Autisti tak s inými ľuďmi nenadväzujú kontakt ani pohľadom ani úsmevom. Aj na pokusy nadviazania kontaktu z okolia reaguje mnoho postihnutých odmietavo; autistické deti sa tak často napr. bránia objatiu. Nápadný je aj nedostatok aktivít a hier spojených s fantáziou. U autistov, ktorí hovoria, sú často nápadné zvláštnosti reči. Melódia hlasu je charakteristická nezvyčajným prízvukom, rýchlosťou alebo výškou tónu. Ďalšími rečovými zvláštnosťami je stále opakovanie určitých slov alebo viet, používanie „ty“, keď sa myslí „ja“ a vymýšľanie si slov. Preto je schopnosť nadviazať alebo viesť rozhovor väčšinou veľmi obmedzená, napriek dostatočnej rečovej schopnosti.
Obmedzený rozsah aktivít a záujmov
Pri pozorovaní autistických detí je najprv nápadné, že veľa postihnutých stále opakuje určité pohyby tela, od pohybov rúk až po pohyby celého tela. Časté je aj stále zaoberanie sa určitými, najmä mechanickými objektmi. Na zmeny v každodennom prostredí, napr. na prestavenie nábytku, reagujú autisti často veľkou stiesnenosťou. Často trvajú na tom, aby boli opakujúce sa aktivity vždy vykonávané rovnako, napr. aby sa pri nakupovaní dodržiavala vždy tá istá cesta. Oblasť záujmu postihnutého je celkovo veľmi obmedzená, pričom sa svojim záujmom venujú veľmi tvrdošijne.