Problémy autistických detí

• Problémy so spracovávaním zmyslových podnetov: autista v bežnom prostredí nedokáže filtrovať podnety, ktoré vníma v danom okamihu, nedokáže tie podstatné vyzdvihnúť a tie nepodstatné potlačiť do úzadia. Je to ako keď človek potrebuje nad niečím premýšľať, sedí v kľude pri práci, keď zrazu zaznie silný zvuk, o chvíľu začne blikať svetlo, medzitým niekde niečo vybuchne, prídu ľudia, ktorí sa ho niečo pýtajú, ale hovoria cudzou, nezrozumiteľnou rečou a pod. Autista má viac – menej dve možnosti: buď sú jeho zmysly vypnuté, alebo zapnuté. Niečo medzi tým neexistuje. Keď je zapnutý, rovnako intenzívne vníma všetko, čo práve v jeho blízkosti pôsobí: zvuky blízkeho prostredia, aj vzdialeného okolia, reč ľudí v miestnosti, ale aj vo vedľajšej, svetlo, dotyky, vône a pachy, polohu ľudí a predmetov, atď. Podnetov je naňho priveľa, nevie si s nimi dať rady a je prirodzené, že v takomto stave sa nevie sústrediť a reaguje zvláštne, napr. nereaguje na pokyny vôbec, alebo sa upokojuje stereotypnými pohybmi, či sa venuje aktivite, ktorá na prvý pohľad nedáva zmysel, napr. si ukladá predmety do dlhého radu, z ktorého nesmie nič vyčnievať, alebo si opakuje stále rovnakú vetu...  Keď je v polohe vypnutý, pôsobí, akoby bol niekde mimo reálneho prostredia, možno na neho hovoriť, nereaguje, na snahu o kontakt tiež nie, akoby vôbec nevnímal život okolo neho.

• Problémy v stravovaní: okrem vyššie spomínaných prejavov mávajú autisti aj iné, ktoré nie sú pre autizmus typické, ale vyskytujú sa veľmi často a komplikujú život samotným autistom, ale aj ich blízkemu okoliu. Veľmi častým problémom, najmä u malých detí s autizmom  býva prílišná vyberanosť v jedlách, ktorá nemá nič spoločné s častým „vymýšľaním“ bežných detí, keď niečo nechcú jesť. Vo väčšine prípadov má zúžený jedálničiek autistov dôvod v autizme samotnom – napr. si vyberajú, to čo jedia podľa vonkajších vlastností: farby tvaru a pod., nemajú radi ak sa na tanieri napr. jedlo premieša, omáčka poleje mäso a pod. Podobne štruktúra a konzistencia jedál hráva dôležitú rolu ako kritérium, či niečo jesť, alebo nejesť. (Autista napr. ľúbi všetko, čo je červené – paradajkovú omáčku, mäsovú šťavu, ak je dostatočne červená, melón a pod. Ak dostane paradajkový prívarok a v ňom kus mäsa, zje len prívarok, ak mäso „vyčnieva“. Ak je však mäso zamaskované a je už tiež červené, je väčšia nádej, že ho zje. Alebo si vyberá jedlo podľa tvaru: to, čo je okrúhle, chutí, napr. guľaté cereálie, okrúhle cestoviny, ale iné nie, atď. Inokedy môže byť kritériom konzistencia jedla, napr. len kašovitá strava. atď.). Je bežné, že zo dňa deň autista prestane jesť to, na čom bol dlhé obdobie predtým (aj roky) závislý a kým sa nájde niečo iné, čo mu začne chutiť, môže trvať veľmi dlho. (Nečudo, že sú rodičia radi, že vôbec niečo je, takže ak je rezne na raňajky, obed, aj večeru, je to lepšie, ako nejesť vôbec nič).

• Problémy so spánkom: ďalším, nezriedkavým problémom autistov býva spánok. Niektorí mávajú dlhodobé problémy so zaspávaním, napr. si vyžadujú pred spaním pevný rituál činností, ktorý sa nesmie zmeniť (napr. autista zaspí len vtedy, ak má pri sebe uložených svojich 20 obľúbených predmetov, ktoré do postele nepatria a zaberajú jej polovicu: pokrievka, plastová fľaša, ovládač od televízora, kľúče, špinavá špongia a pod. Predmety musia byť napr. uložené presne tak a presne tam, kde to chce dieťa. Ak sa trošku pohnú, proces ich ukladania začne odznova a čas na spánok sa posúva...), niekedy majú zníženú potrebu spánku, takže aj ako malé deti spia málo, zobudia sa nad ránom a už spať nepotrebujú. Častým problémom býva aj zamenená noc a deň – v noci sú aktívne, zaspávajú veľmi neskoro a cez deň naopak spia...